AKO TO TEDA NAOZAJ JE - PROSPIEVA KÁVA ZDRAVIU ALEBO NIE?

Ve světě kvalitní plantážní kávy se pohybujeme řadu let. Samozřejmě jsme o kávě načetli vagony vědeckých studií a rádi se s vámi o jejich závěry podělíme.

Zasa tá chémia

Neobávajte sa ničoho. Ako všetko na Zemi, majú aj kávové zrnká svoje chemické zloženie. Pomer jednotlivých látok sa rôzní podľa druhu a pôvodu kávy, ale aj spôsobu praženia. Najdôležitejší je kofeín (0,2-2,6%), kyselina kávová a chinová (10%), kyselina cholorogenová (4-6%), polysacharidy (25-30%), proteíny (13%), tuky a vosky ( 0,1-0,8%), voda (10-13%) a minerálne látky (4%). Z tých stojí za zmienku draslík, horčík, vápnik, fosfor, mangán a železo. A teraz už k tomu, ako v našom tele fungujú...

Kofein ako stimulant

V zdravotných účinkoch kávy hrá kofeín samozrejme hlavnú úlohu. Ale nemožno naň nazerať osamotene. Vždy interaguje s ostatnými látkami. Čistý kofeín je biely, hebký prášok. Nájdeme ho v ďalších šesťdesiatich rastlinných produktoch, okrem iného aj v čaji. Za smrteľnú dávku je považovaných 10g kofeínu, čo zodpovedá 100-200 šálkam kávy. Pitím kávy sa teda prakticky nie je možné zabiť. Vstrebáva sa v tenkom čreve a najvyššiu koncentráciu v tele vykazuje 30 minút po konzumácii. Polovicu vylúči dospelí po 3-7 hodinách, ak sú fajčiari, potom rýchlejšie.

Káva vďaka kofeínu funguje povzbudivo, vyvoláva pocit vitality, zlepšuje sústredenie, pomáha prekonávať únavu a stimuluje krátkodobú pamäť. Harvardská štúdia dokonca hovorí o spojitosti pitia kávy a dobrej nálady. Poukazuje na fakt, že pravidelným príjmom kávy sa znižuje riziko výskytu depresií a klesá počet samovrážd. A to až o 50%!

Psychostimulačné účinky však do veľkej miery závisia od množstva a spôsobu prípravy kávy a tiež individuálnej znášanlivosti konzumenta. Niekoho jedna šálka denne povzbudí, iného tri hrnčeky spoľahlivo uspia.

Predávkovanie a závislosť

Ďalšou z obáv, ktorú často počúvame, je možnosť sa kávou predávkovať, prípadne si na nej vypestovať závislosť. Áno, dlhodobá a vysoká konzumácia kávy môže vyvolať nervozitu, nepokoj, nespavosť a podráždenosť. U precitlivených osôb sa tieto poruchy môžu objaviť pri 2-4 šálkach silnej kávy denne (príjem 250 mg kofeínu), u ostatných po 8-16 (celkový príjem 1 g kofeínu). Kto o sebe vie, že mu káva "nerobí dobre" jej pitiu sa ľahko vyhne.

Nad možným vznikom závislosti visí v odborných kruhoch stále otáznik. Nie je dokázané, že na kofeíne si možno vypestovať fyzickú alebo psychickú závislosť (kofeinismus). Je ale pravdou, že konzument zvyknutý piť niekoľkokrát denne silnú kávu môže po prerušení tohto stereotypu pociťovať nepokoj, únavu či silné bolesti hlavy. Odvykanie trvá zvyčajne päť dní a nepríjemné príznaky možno eliminovať postupným zmenšovaním počtu vypitých káv a správnou životosprávou.

Choroby srdca a ciev

Pretože kofeín priamo pôsobí na obehový systém, je častou otázkou, ako veľmi ho ovplyvňuje. A opäť sme pri vedeckých štúdiách, ktoré ukazujú, že konzumácia 3-5 šálok denne nemá na činnosť srdca ani krvný tlak vplyv. Ľudia, ktorí nie sú na kávu zvyknutí, zaznamenajú po jej vypití krátkodobé zvýšenie tlaku. Je ale porovnateľné s bežnými dennými výkyvmi a odznie s odbúraním kofeínu v tele. Obrovská metaanalýza niekoľkých štúdií z rokov 1996-2003, ktorá zahŕňala 1010 respondentov, ukázala, že skutoční skalní kávomilci si dlhodobou konzumáciou "vyhnali" systolický krvný tlak o 2,4 mmHg a diastolický o 0,73 mmHg. Záver je jasný: Vplyv kávy na srdcovú frekvenciu je zanedbateľný.

Rakovina, cukrovka, Parkinson

Ani otázky "vzniku" rakoviny sa káve nevyhýbajú. Odpovedá na ne štúdia, ktorá ako jedinú možnosť, ako by mohli kávové zrnká fungovať čoby karcinogén, udáva zlé praženie. Oveľa viac odborných záverov však opisuje kávu ako vynikajúci zdroj antioxidantov, ktoré okrem iného odbúravajú voľné radikály. Možno sa dočítať, že pravidelné pitie kávy znižuje riziko výskytu rakoviny jazyka (až o 50%), cirhózy pečene a nádorov hrubého čreva.

Je dobré tiež pripomenúť, že pitie kávy znižuje nebezpečenstvo výskytu cukrovky 2. stupňa, a to až o 25%. Kofeín pravdepodobne pozitívne ovplyvňuje tiež oblasti mozgu, ktoré produkujú dopamín. A ten chráni pred Parkinsonovou chorobou.

Strata vápnika

"Nepi kávu, budeš mať slabé kosti," je v podstate tiež nezmyselné varovanie. Snáď nikto z nás nemá taký nízky príjem vápnika, aby nedorovnal malú stratu po vypití dvoch šálok kávy denne. Postačí k tomu pohár mlieka alebo jogurt. Samozrejme platí - čím viac kávy, tým viac vápnika. Prirodzene ho získavame aj z maku, orechov, rýb a zeleniny.

Dehydratácia

Zlé jazyky tvrdia, že po šálke kávy je nutné vypiť najmenej liter vody. Preháňam, ale právom. Káva má samozrejme odvodňujúci účinok, dehydratácia ale jej konzumentom nehrozí. Nápoje obsahujúce kofeín neodoberajú z tela vodu, nutkanie na močenie vzniká po požití až približne 4 šálok a je spôsobené uvoľnením hladkých svalov. Tento efekt na druhú stranu oceňujú astmatici - pri ľahšom záchvate dýchavičnosti im kofeín pomôže "roztiahnuť" dýchacie cesty.

Voda sa ku káve servíruje skôr k prepláchnutiu chuťových pohárikov po jedle. Lepšie si potom užijeme jemné nuansy obľúbenej kávovej odrody.

Šport a znižovanie váhy

Áno, v tomto punktu má káva skutočne záslužné účinky. Jednak zvyšuje výkonnosť, údajne až o 12%, a tiež zmenšuje svalovú únavu. Kofeín pomáha uvoľňovať telesný tuk, ktorý zásobuje svaly palivom. Špek mizne a telo maká. Nie nadarmo je silné ristretto doporučované pol hodiny pred aeróbnym cvičením. Skvele nahradí synteticky vyrábané spaľovače.

Suma sumárum

Tentoraz si dovolíme citovať doslova. "Podľa záverov štúdií Health Professionals Follow-Up Study a The Nurses 'Health Studies, ktoré 24 rokov sledovali nad 130 000 dobrovoľníkov, neexistuje žiadna spojitosť medzi pitím až šiestich šálok kávy denne a zvýšeným zdravotným rizikom." Petr Vaclík, Kávové listy.