HORÚCA ČOKOLÁDA V PRÁŠKU 42% BIO - MASALA CHAI

Crema a chuť čokolády

Horúca čokoláda v prášku s 42 percentami kakaa a štipkou trstinového cukru chutí veľmi lahodne, hrejivo a mäkko. Aróma masaly jej dodáva atraktívny, avšak nevtieravý tón obľúbenej zmesi korenia (kardamom, škorica, zázvor, klinček, badián, čierne korenie, muškátový oriešok).

Pôvod

Keď budete popíjať Horúcu čokoládu Masala, prenesú vás myšlienky do ďalekých krajov voňajúcich divokými kvetinami a cudzokrajným korením. Odkiaľ ale skutočne jej suroviny pochádzajú, vám radi prezradíme ešte pred prvým dúškom.

Kakao je z kakaových bôbov dopestovaných a spracovaných v Dominikánskej republike. Väčšinu krajiny v súostroví Veľké Antily pokrýva pohorie, klíma je tropická, čas od času sa oblasťou preženú hurikány. Priemerná teplota sa pohybuje medzi 16 a 30 ˚C. Pôda je úrodná, nie je teda divu, že sa celých 20 percent obyvateľov venuje poľnohospodárskej činnosti. Najčastejšie pestujú cukrovú trstinu, banány, bavlnu, kávu a kakao.

Práve to je považované za jedno z najkvalitnejších na svete. Veľká časť produkcie pochádza z organického poľnohospodárstva. Kakaovníky pravé (Theobroma cacao) sú pestované, zberané a ich plody spracovávané bez použitia priemyselných hnojív alebo ochranných postrekov. A tento trend sa stáva populárnym u čím ďalej väčšieho počtu roľníkov.

Kakaovníky v prírode dorastajú do výšky 5-8 metrov. Na plantážach sú ale udržiavané ako väčšie kríky. Stálezelené rastliny majú dlhé listy, ochlpené vetvičky a každý rok kvitnú v dvoch vlnách. Kvety majú ružovobielu farbu. Plodom kakaovníka sú žlté bobule, až 30 centimetrov dlhé, na povrchu pozdĺžne ryhované. Vnútri, v hutnej bielej dužine, ukrývajú 4-14 semien - kakaových bôbov. Práve z nich sa vyrába kakao, komodita žiadaná na celom svete. Doprial si ho vládca Aztékov rovnako ako šľachtický dvor španielskych dobyvateľov Ameriky.

Paraguaj je druhou krajinou, ktorá má na lahodnosti horúcej čokolády podiel. Jej cukrová trstina sa preslávila na celom svete. Vnútrozemský štát býva radený medzi rozvojové, ide o druhý najchudobnejší v Južnej Amerike. Takmer polovica obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve. Pestujú najmä sóju, kukuricu, obilie a tiež cukrovú trstinu (Saccharum officinarum). Mohutná tráva dorastajúca do výšky 5 metrov obsahuje v dužine stebiel až 20 percent cukru (sacharózy, fruktózy a glukózy). Až do stredoveku bol trstinový cukor pre Európanov neznámym pojmom. Vyrába sa lisovaním trstiny a varením získanej tekutiny.

Táto zmes môže obsahovať zvyšky mlieka, na pozore by sa mali mať ľudia s alergiou na laktózu.