Od tekvicového koláča ku káve alebo Príbeh pumpkin spice latte

História chuti, ktorú si dnes spájame s jeseňou, začína úplne inde ako v amerických kaviarňach. A vlastne úplne inde ako pri tekviciach. Začína na indonézskych ostrovoch, kde rástlo korenie, po ktorom v skorších dobách šalel skoro celý svet.

Korenie z druhého konca sveta

Molucké ostrovy boli po stáročia zdrojom toho najcennejšieho korenia, muškátového orieška a klinčekov. Za tieto ingrediencie sa skutočne platilo zlatom. Cesty obchodníkov s korením viedli cez jeden kľúčový prístav, jemenskú Mokhu. Mokha bola zároveň miestom, odkiaľ sa od 15. storočia rozširovala do zvyšku sveta káva.

Korenie a káva tak zdieľali nielen obchodné cesty, ale aj trhy a obchodníkov. Niet preto divu, že si ľudia ešte koncom 19. storočia bežne pridávali škoricu alebo klinček priamo do kávy. Jeden cestovateľ vo svojich spomienkach popísal, ako si arabskí obchodníci kávu pripravovali. Medzi prstami vraj roztlačili korenie a vhodili ho do hrnca s vriacou kávou.

Tekvicový koláč z Ameriky

Teraz preskočme na druhú stranu zemegule. Tekvice rástli v Amerike dávno pred tým, než tam priplávali Európania. Kolonisti ich potom začali spracovávať podobne ako zemiaky. Piekli z nich koláče alebo ich pridávali do polievok.

Vedeli ste, že už v prvej americkej kuchárke z roku 1796 boli dva recepty na tekvicový koláč? A škorica, muškátový oriešok a zázvor tam nechýbali ani vtedy. Postupom času sa táto jesenná chuť stala neodmysliteľnou súčasťou Dňa vďakyvzdania, sviatku, kedy sa v USA schádzajú celé rodiny a tekvicový koláč na stole rozhodne nesmie chýbať.

Pretože Deň vďakyvzdania pripadá na jeseň, celá táto zmes chutí sa pevne spárovala s jesennými mesiacmi. A v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia začali firmy predávať hotové zmesi korenia pod názvom „pumpkin spice“.

V roku 2003 prišiel prelomový nápad

V januári 2003 zasadol vývojový tím Starbucks s úlohou vytvoriť nový jesenný nápoj. Zimná sezónna ponuka už žala úspech, peppermint mocha aj eggnog latte mali svojich verných zákazníkov, lenže jesenné mesiace stále svoju hlavnú hviezdu postrádali. K dispozícii bol zoznam sto potenciálnych príchutí ako pekanové orechy, med alebo kombinácia čokolády s karamelom, teda samé osvedčené a bezpečné varianty. Medzi nimi sa však objavila ešte jedna možnosť, ktorá vyčnievala svojou neobvyklosťou, a tou bola tekvica s korením.

Peter Dukes, ktorý vtedy tím viedol, spomína, že o tom prebiehala veľká debata. Nikto predtým tekvicové nápoje nerobil. Keď vtedy niekto šiel do obchodu, našiel maximálne konzervu s tekvicovým pyré na koláč.

Vývoj vlastnej zmesi bol dosť bizarný. Tím chcel vyskúšať, ako spolu chute fungujú, tak nalial espresso priamo na kúsky tekvicového koláča. Následne testovali rôzne pomery, koľko pridať škorice, koľko muškátu. A nakoniec vymysleli receptúru, kde vlastne žiadna tekvica nebola. Zostala len zmes korenia, cukor, káva a mlieko.

Na jeseň 2003 sa nápoj testoval v stovke predajní vo Vancouveri a vo Washingtone. Počas týždňa bolo jasné, že svoju novú jesennú hviezdu skutočne majú. Fronty boli stále dlhšie a ľudia si pumpkin spice latte objednávali stále dookola. Zásoby v Starbuckse dochádzali rýchlejšie, než stihli dovážať nové. Ďalší rok už tak bolo pumpkin spice latte v predaji vo všetkých amerických pobočkách.

Fenomén postavený na emóciách

Za úspechom pumpkin spice latte nestojí iba chuť, aj keď tá hrá veľkú rolu. Je to súhra niekoľkých vecí naraz. Po prvé, sú to spomienky. Nápoj chutí ako tekvicový koláč z detstva, ako rodinné sobotné raňajky, ako príjemné jesenné chvíle. Evokuje v nás tak pocit domova a bezpečia.

Druhým faktorom je obmedzenosť ponuky. Pumpkin spice latte má krátku sezónu trvajúcu len niekoľko týždňov ročne. Keď viete, že niečo môžete mať iba teraz, túžba po tom prirodzene rastie. Tretím prvkom je vplyv sociálnych médií, predovšetkým Instagramu. Každý september sa spustí lavína fotografií s hrnčekmi plnými tohto nápoja.

Pumpkin spice latte sa stalo neodmysliteľným symbolom jesene a spôsobom, ako ľudia vyjadrujú svoju náklonnosť k tomuto obdobiu. Aj keď niektorí tento fenomén považujú za príliš komerčný, fakt, že tu s nami je už dvadsať rokov a baví milióny ľudí po celom svete, ukazuje, že ide o viac než len krátkodobý trend.

Lavína tekvicových produktov

Medzi rokmi 2008 a 2012 sa počet produktov s tekvicovou príchuťou v reštauráciách skoro strojnásobil. Zrazu bolo pumpkin spice všade, či už to boli cukríky, sušienky, jogurty alebo pivo. Nasledovali samozrejme sviečky s pumpkin spice vôňou, sprchové gély, dokonca aj vrecia na odpadky. Do roku 2015 Starbucks predal vyše dvesto miliónov kusov. Do roku 2019 to bolo už vyše štyristo miliónov kusov po celom svete.

Až v roku 2015 Starbucks konečne pridal do receptúry skutočné tekvicové pyré. Reagoval na kritiku ľudí, ktorí sa sťažovali, že pumpkin spice latte vôbec nezodpovedá názvu, keď sa v zložení žiadna tekvica nenachádza. Väčšina ľudí však rozdiel v chuti ani nespoznala.

Recept na domáce pumpkin spice latte

Jesennú kávu si môžete vychutnať aj bez návštevy drahých kaviarní. Stačia kvalitné Pumpkin spice zrnká, ktoré kombinujú brazílsku arabiku s prírodnou arómou tekvice a tradičného korenia. Brazílska Santos pochádza z plantáží v regióne São Paulo, kde rastie odroda Bourbon vo výške 1 300 metrov.

Starostlivý výber iba dozretých bobúľ a následné mokré spracovanie zaisťujú bohatý chuťový profil. Káva má prirodzene nízku kyslosť a čokoládovo-orieškové tóny, ktoré harmonicky ladia so sladkou tekvicovou príchuťou.

Príprava krok za krokom

Na vlastnú prípravu nápoja potrebujete kávu s plným telom a bohatou chuťou. Výborne poslúži tiež Brazília Cerrado Black Diamond, ktorá pravidelne získava ocenenia na súťažiach a vyniká tónmi horkej čokolády a mandlí.

Cez dvadsať rokov úspechov

Väčšina trendov v gastronómii vydrží mesiace, pumpkin spice latte sa však drží už vyše dvadsať rokov. Dnes ho na jeseň nájdete v kaviarňach po celom svete, avšak pokiaľ si ho chcete vychutnať aj v priebehu roka, nemusíte čakať na sezónnu ponuku veľkých reťazcov. S ochutenými zrnami alebo dobrou zrnkovou bezkofeinovou kávou určite nešliapnete vedľa. Nebojte sa navyše s receptom experimentovať podľa vlastnej chuti.

Skúste pridať viac škorice, použiť med namiesto cukru alebo siahnuť po kokosovom mlieku. Každý hrnček môže chutiť inak a byť presne taký, aký si práve prajete.