Čakanková káva so špaldou a chagou

Nálev a chuť

Čakanková káva so špaldou a chagou má atraktívny chuťový profil. Charakterizuje ho mierne horký základ čakanky pripomínajúci klasickú kávu, ale s jemnejším, subtílnejším dojmom. Tento základ je obohatený o zemitý a orieškový tón špaldy, čo pridáva nápoju bohatosť a hĺbku. Prídavok chagy potom prináša zemité a ľahko vanilkové nuansy.

Pôvod

Čakanková káva je nápoj, ktorý sa začal vyrábať ako alternatíva klasickej kávy už v 19. storočí, a to z pražených koreňov čakanky, ktoré boli namleté a pripravované podobne ako pravá káva. Takto spracovaný čakankový koreň totiž chutí podobne ako skutočná káva, no na rozdiel od nej neobsahuje kofeín.

V dobách nedostupnosti zrnkovej kávy sa kávovinový priemysel intenzívne rozvíjal a na trh prichádzali rôzne druhy obilných a čakankových káv s mnohými prímesami, ako sú slad, figy alebo jadierka z hrozna vínnej révy.

Čakanka, z ktorej sa čakanková káva vyrába, je všestranná bylinka, veľmi rozšírená v našich zemepisných šírkach. Rastlina s typicky svetlo modrými kvetmi je známa svojimi početnými prínosmi. Obsahuje zinok, horčík, mangán, vápnik, kyselinu železo-listovú, draslík a tiež vitamíny A, B6, C, E a K. Čakanka je tiež zdrojom inulínu, čo je typ vlákniny s pozitívnym vplyvom na tráviaci trakt.

Podobne zaujímavou a všestranne využiteľnou bylinou je špalda (Triticum spelta). Ide o druh rozpadavej pšenice pestovanej už pred 8 000 rokmi v Európe a obľúbenej aj u Egypťanov, Keltov a Germánov. Jej popularita však neskôr upadla v prospech šľachtenej pšenice, ktorá vykazovala vyššie výnosy. Špalda je považovaná za najstarší druh pšenice a v súčasnej dobe je najčastejšie pestovaná v rámci ekologického poľnohospodárstva.

Z hľadiska využitia a výživových hodnôt je špalda veľmi cenená. V minulosti mala aj praktické využitie – za špaldovej slamy sa vyrábali došky na strechy, zo šupiek obilných zŕn náplne do vankúšov. V strave je špalda významná pre obsah sacharidov, bielkovín, minerálov a vitamínov. Navyše je lepšie stráviteľná ako klasická pšenica.

Ešte spomeňme chagu (Inonotus obliquus). Ide o unikátnu hubu, ktorá rastie prevažne na kôre brezovitých stromov v chladných klimatických podmienkach. Vyzerá trochu zvláštne, pripomína hromadu spáleného dreveného uhlia, vo vnútri skrýva oranžové tkanivo. Na rozdiel od mnohých iných húb nemá chaga typický klobúk alebo treň. Útvary, ktoré tvorí, môžu niekedy dorastať do dĺžky 75 cm a šírky 50 cm. Pretože sú mimoriadne tvrdé, je na ich zber obvykle potrebný ostrý nôž alebo sekera.

Chaga je síce nízkokalorická, obsahuje však vlákninu, vitamíny skupiny D a B, minerály ako draslík, vápnik, horčík, rubídium, cézium, meď, selén, železo a zinok. Tieto zložky prispievajú k obľúbenosti chagy, býva konzumovaná vo forme čaju alebo doplnku stravy.