Viaczrnná kávovina s púpavou

Nálev a chuť

Viaczrnná kávovina s púpavou dáva po zaliatí horúcou vodou nápoj tmavo hnedej farby s ľahučkou penou. Jej chuť je možné popísať ako spočiatku sladkastú, neskôr mierne horkú.

Pôvod

Rozpustné nápoje z čisto prírodných ingrediencií sú trendom, ktorý do našich životov prináša potrebnú dávku prospešných látok a zároveň umožňuje rýchlu a jednoduchú prípravu. Viaczrnná kávovina s púpavou sa hodí ako na dopoludňajšiu desiatu, tak napríklad ako druhá večera. Je prirodzene bezkofeínová, takže ju môžu popíjať aj čerstvé mamičky alebo ľudia trpiaci spánkovými ťažkosťami.

Pripomeňme si krátko výhody všetkých piatich ingrediencií, z ktorých je namiešaná.

Jednou z prvých poľnohospodárskych plodín, ktoré človek zámerne pestoval, je jačmeň (Hordeum). Od starovekých civilizácií až po súčasnosť zostáva táto obilnina nepostrádateľnou súčasťou stravy. Mladý jačmeň, preslávený svojou chuťou a skvelými vlastnosťami, začali ľudia konzumovať približne pred 5000 rokmi. Egypťania, Gréci, Rimania a ďalšie staroveké kultúry ho napríklad podávali atlétom a bojovníkom. Mali tak získať nadľudskú silu a vytrvalosť. Do Ameriky priviezol jačmeň Kolumbus. Dnes sa táto plodina pestuje v miernom klimatickom pásme celého sveta. Je cenená pre energetickú hodnotu - obsahuje až 80% sacharidov. Jačmeň je zároveň zdrojom vitamínov E a B, v mladom jačmeni sa potom nachádzajú aj vitamíny C, K a H.

Ďalšou celosvetovo významnou plodinou je raž (Secale). Táto jednoklíčnolistová rastlina nám dáva vzácne a všestranne využiteľné zrno. Žito je bohaté na sacharidy a vlákninu, ponúka aj skromné množstvo bielkovín, draslíka a vitamínov skupiny B.

Súčasťou Viaczrnnej kávoviny s púpavou je aj čakanka (Cichorium intybus), modro kvitnúca rastlina pochádzajúca z Európy, ktorá získala popularitu aj za hranicami kontinentu. Koncom 19. storočia bola zavlečená do Spojených štátov, dnes ju pestujú poľnohospodári v krajinách ako Holandsko, Belgicko, Francúzsko a Nemecko. Čakankové listy aj korene sa používajú ako lahodná zelenina. Okrem toho je možné z koreňa čakanky vyrobiť náhradu kávy, čo ľudia hojne využívali v čase takzvanej kávovej krízy (v 80. rokoch 20. storočia), keď pražený koreň miešali s cukrovou repou a žitom. Vzniknutý nápoj dostal meno Mischkaffee a bol populárny najmä vo východnej časti Nemecka.

A dostávame sa k púpave (Taraxacum). Ide o vytrvalú, burinnú bylinu so silnými koreňmi a žiarivo žltými kvetmi. Tieto rastliny sa vyskytujú na lúkach, v záhradách a dokonca aj na poliach. Púpavy majú rady pôdy bohaté na dusík. Rastú v miernom pásme severnej pologule, adaptujú sa na rôzne prostredia. Púpavy patria k významným medonosným rastlinám. Ľudia zbierajú ich listy, kvety aj korene a využívajú ich na prípravu šalátov, sirupov aj napríklad múky.

Zabudnúť nesmieme ani na cukrovú repu (Beta vulgaris), ktorá je pestovaná ako kľúčový zdroj cukru. Šťava z cukrovej repy obsahuje vysoké množstvo sacharózy a tvorí druhý najvýznamnejší zdroj cukru na svete, hneď po cukrovej trstine. Spracovanie cukrovej repy má mimoriadne zaujímavú históriu. Prvú experimentálnu výrobu cukru z repy vykonal v Nemecku v roku 1747 chemik Marggraf, avšak prvý cukrovar špecializovaný na repný cukor bol zriadený až v roku 1802 v Sliezsku (teraz v Poľsku). Cukrová repa patrí medzi okopaniny, jej koreň obsahuje sacharózu, bielu kryštalickú látku používanú ako najbežnejšie sladidlo.

Viaczrnná kávovina s púpavou obsahuje lepok, nemali by ju teda užívať ľudia, ktorí na neho trpia alergiou.

Ako pripraviť Viaczrnnú kávovinu s púpavou? Zalejte 2g kávoviny 100 ml vody s teplotou 90-100 ⁰C. Premiešajte a nechajte mierne vychladnúť.